Homo consumicus - komédia či fraška?

Autor: Mario Hudák | 1.6.2012 o 9:13 | (upravené 1.6.2012 o 11:58) Karma článku: 14,43 | Prečítané:  2473x

V Bardejove nám vyrástlo Tesco. O chvíľu ho otvoria. Všetci sa tešíme. Takmer dvadsať percent nás tlieska prázdnymi nezamestnanými ručičkami. V tridsať tisícovom meste s priemerným platom 495 eur sme zreťazcovaní do obchodného aleluja. Máme už Lidl, Billu a Hypernovu. A stavia sa Kaufland. Súkromné obchodné centrá bardejovských oligarchov vynechám. Z pestrofarebných akcií, zliav a diskontov sa nám už točí hlava. Nestíhame. Najprv po šušťaky za dve evri do Lidlija (bo v šušťakoch sa noha tak nespotí, bieloruský týždeň), potom rýchlo do Billej na baklažány za desať centov (bo grilovane su fajne), aby sme v Hypke ešte stihli svinské paprče do ovaru plus dvojky krupy za euro dvadsať (bo Joshko v sobotu zabija).

Aj keď je z polovice Billy po roku Číňan a Hypernovy Kik, beháme od akcie k akcii ako s nasolenou riťou. Zmena je nepozorovaná, ale nevyhnutná. Ruky sa nám od plných igelitiek postupne preťahujú, krk je od permanentného naťahovania pružnejší a štíhlejší, ramená od strkania svalnatejšie, napuchnutejšie a oči sú od extrémneho ostrenia na etikety, cenovky a displeje čoraz vypúlenejšie a krátkozrakejšie. Postupne sa fyziologicky aj mentálne meníme na druh Človeka konzumného - Homo consumicus. Aby neviditeľná ruka trhu vyhovela tejto zmene, zásobuje náš organizmus aj naše mesto ďalšími a ďalšími obchodnými reťazcami. Neviditeľná ruka je mocná čarodejnica, vidí všetko.

A teraz trochu triezvejšie. Polovica zamestnaných Bardejovčanov pracuje mimo mesta. Mladí ľudia húfne odchádzajú. Pred školou, počas školy aj po škole. „Čo by tu robili?", pýtajú sa svojich rodičov. Investori ani turisti „stále" neprichádzajú. ERROR!!! Bliká v sobotu dopoludnia veľký červený nápis nad prázdnym námestím. A hlava mesta sa iba sladko usmieva zakaždým, keď niečo zaštiťuje, prestriháva alebo dvíha - najčastejšie sebe plat a občanom dane za odpad. Veď keď veľa nakupujeme a konzumujeme, musíme aj veľa vyhadzovať, teda platiť vyššie dane za odvoz smetia. Logicky. Kruh sa nám pekne uzatvára. Čomu prosím nerozumiete? Kto bude v našom novučičkom Tescu nakupovať? No predsa ten koho neuspokojí Lidl, Billa alebo Hypernova (zabudol som na Kaufland, pardon). Červenomodrí (že „červenomodrí" - celkom vtipné, to znie skoro ako nejaká spravodajská hra) to so zľavami nebudú mať ľahké. Už dlho skúšam celú logiku ekonomiky nášho UNESCO mesta pochopiť sedliackym rozumom, ale márne. Stále mi vychádza že dva plus dva sú štyri. Nie päť, ani sedem. Jedine, žeby som prešiel z desiatkovej sústavy na „provízkovú". Potom by to možno šlo. Možno.

Okej, tak som sa vyplakal, môžeme ísť natvrdo k faktom. Asi ste ešte nepočuli o kauze bardejovských kasární. Súvisí totiž s našim, čerstvo „vybieleným" Tescom. Namiesto neho tam mal stáť mestský park. Park pre všetkých Bardejovčanov. Ľudia z občianskeho združenia Park v meste, aktivisti, dobrovoľníci a ďalší Bardejovčania viac ako dva roky bojovali proti predaju areálu bývalých kasární, za vybudovanie verejného parku. Územie s takmer štyristo stromami sa im nakoniec zachrániť nepodarilo. Ani majestátnu lipovú aleju. Prečo? Urobte si názor sami. Tu sú fakty:

  • 2007 - mesto dostalo od vlády do daru areál bardejovských kasární s rozlohou viac ako 5,2 hektárov s podmienkou, že územie musí byť využité vo verejnom záujme, teda v prospech verejnosti

  • 2007 - mesto anketou oslovilo 900 Bardejovčanov, viac ako polovica chcela, aby súčasťou projektu bol aj mestský park

  • 2008 - mesto sa rozhodlo kasárne predať vo verejnej obchodnej súťaži

  • 2009 - na naliehanie prvého kupca mesto zmenilo územný plán kasární a  zrušilo navrhovaný mestský park vetou: „Pôvodne navrhovaný verejný park sa vzhľadom k zvýšenému rozsahu obchodných zariadení a pre ne potrebných parkovacích miest ruší."

  • 2009 - Občianske združene Park v meste odovzdalo primátorovi petíciu proti predaju kasární s podpismi 5775 Bardejovčanov, ktorí boli proti predaju a trvali na mestskom parku

  • 2010 - primátor a zastupiteľstvo vyhlásili petíciu za „neopodstatnenú"

  • 2010 - prokurátor konštatoval, že mesto pri vybavovaní petície porušilo zákon

  • 2010 - mestskí poslanci napriek tomu schválili predaj súkromnému investorovi „ale" za prísnych podmienok, podľa ich uznesenia musí byť zachovaná lipová aleja a verejný záujem

  • 2010 - mesto nakoniec predalo areál 5,2 ha súkromnému investorovi za 2 milióny eur (čo je 38,40 eur za meter štvorcový vrátane budov)

  • 2011 - nový majiteľ po roku predal menej ako polovicu areálu 2,1 ha obchodnému reťazcu za 1,6 milióna eur a lipová aleja bola vyrúbaná

Zhrnuté a podčiarknuté. Verejný záujem je lochneská príšera. Dvadsať percent občanov mesta, ktorí chceli park poslali radní vieme kam. Žiadne „ale"  v praxi neexistuje. Lipová aleja, deväťdesiat nádherných, zdravých stromov, je vyrúbaná. A kšeft s verejným majetkom všetkých Bardejovčanov je dotiahnutý do finále par excellence. „Jednou jako komedie, podruhé jako fraška", hovorí klasik o kapitalizme s (ne)ľudskou tvárou. Neviem či ešte ide o komédiu alebo už je to fraška. Osobne by som si želal derniéru. No ono to tak ľahko s nami, vážení Homo consumicus nepôjde. Nechcem si ani predstaviť čo je podstatou takýchto kšeftov, ktorých sú po celom Slovensku stovky. Teda okrem toho, že sa poriadne nabalí pár politikov, úradníkov a podnikateľov. Pretože to je v slovenskej parlamentnej patokracii štandard. Isté je zatiaľ len to, že namiesto parku budeme mať v Bardejove štvrtý obchodný reťazec s betónovým parkoviskom. Nevieme, kto vyhral, ale vieme kto prehral. Tipnite si.

Mario Hudák

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?