Večer na tému: Žijeme v šialenej spoločnosti

Autor: Mario Hudák | 6.6.2012 o 13:02 | (upravené 6.6.2012 o 13:30) Karma článku: 11,62 | Prečítané:  1671x

"Sťažovanie sa je vždy prejavom toho, že neprijímame to, čo je. Ak sa na niečo sťažujeme, robíme zo seba obete. Preto nežiadúcu situáciu buď zmeňte, alebo ju prijmite, alebo choďte preč. Všetko ostatné je šialenstvo", hovorí Eckhart Tolle. Po zhliadnutí včerajšieho "Večera na tému - Ozdravia verejné financie nové osobitné odvody a daňové opatrenia?", som si uvedomil, že žijem v šialenej spoločnosti riadenej psychopatmi typu "doktora Ratha".

A ak mi zostala ešte štipka zdravej súdnosti, musel som si uvedomiť aj skutočnosť, že tento systém sa nedá prijať a je rovnako nemožné z neho utiecť. Riešenie? Napadol ma citát Tolleho, ktorý tvrdí, že jediné možné riešenie v takejto situácii je zmena. Obávam sa, že v tomto prípade pôjde o zmenu nevyhnutnú a zásadnú. Ako pre nás na Slovensku, tak aj pre celú západnú civilizáciu. Trochu sa ale bojím jej formy.

Nebudem sa zaoberať tým, čo všetko priniesla za posledných dvadsaťtri rokov kombinácia východnej postkomunistickej mocenskej technológie a západného konzumného neoliberálneho kapitalizmu. Nakoniec, sme s tým konfrontovaní každý deň. Najdramatickejším výsledkom je nenápadná, plíživá genocída zdravého sedliackeho rozumu, kritického uvažovania, zodpovednosti, odvahy a osobného angažovania sa. Či už na strane prevažnej väčšiny tých šialencov, ktorých nazývame politikmi, alebo na strane úplne obyčajných ľudí. Skúškou správnosti sú peniaze, osobný prospech a moc. Teda korupcia, jej symptómy a následky. Paradoxom je, že ona jediná funguje efektívne a bohužiaľ aj legálne a legitímne. Morálka a demokracia sú v porovnaní s ňou iba neškodný, zneužívaný, aj keď potrebný populistický fetiš.

To, že parlamentná demokracia ako platforma kapitalizmu zlyháva na celej čiare a produkuje iba ďalšie volebné metastázy, a nielen u nás, je jasné. Od začiatku krízy to pomenúvajú filozofi a ekonómovia po celom svete. Otázka je, prečo sa ešte stále tvárime, že nič nepočujeme a nevidíme. Ďalšou dôležitou neznámou je, či je tento systém reformovateľný. Po dlhoročnom, extrémne vyčerpávajúcom striedaní sa červených a modrých vlád u nás veľa nádeje na reformu nevidím. Schwieckartove trhliny moderného kapitalizmu sa objavujú čoraz častejšie a preniká z nich čoraz viac temna.

Na prvý pohľad sa ale nič vážne nedeje. Hedgeoví manažéri na Wall Street naďalej zarábajú dvadsaťtisíc krát viacej ako priemerný Slovák, vrcholoví politici u našich susedov si ukrývajú do podlahy desiatky nakorumpovaných miliónov spoločne so zbraňami, gorily ktoré na Slovensku pred voľbami na chvíľu vyšli z hmly, sa už zasa pokojne pasú na nových miliardách a socialistická vláda veľkoryso chystá odvodovú eutanáziu živnostníkov. Všetko je tak ako má byť. Dovtedy kým neotvoríte oči a uši a nezačnete premýšľať. Mne sa to stalo včera. Chvalabohu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?